Žiarlivosť
8. 8. 2011
Žiarlivosť
7. 8. 2008
Žiarlivosť je zrejme najčastejším problémom. 
„Ak nežiarlite, nemilujete“, tvrdí známe príslovie, ale samozrejme, že aj žiarlivosť má svoje hranice. Zdravá žiarlivosť je úplne normálna a prejavuje sa vždy, ak danú osôbku milujete. Predsa vám na nej záleží, a ak sa jej venuje niekto druhý, ihneď pociťujete zvláštny pocit, ktorý vás začína napĺňať akousi nevraživosťou. Tento pocit je absolútne neškodný. Ak však ale kontrolujete partnerku, alebo partnera na každom kroku a neustále chcete vedieť čo robí, s kým je apd., to už zachádza do žiarlivosti nezdravej. Jedna slečna sa mi raz trošku posťažovala, že ju jej priateľ neustále „sleduje“. Ak by zistil, že sa spolu rozprávame, bol by oheň na streche. Ale o čo ide? Veď sa len rozprávame. Dokonca si nemôže písať so svojimi priateľmi ani cez internet, iba tajne. Vždy je pod drobnohľadom, čo v podstate človeka dostatočne obmedzuje a nemá toľko voľnosti, koľko potrebuje. Vravíte si: „Čo keď už žiadnu voľnosť nepotrebuje? Veď je so mnou.“ Odpoveď je jednoduchá: „Každý z nás potrebuje určitú dávku voľnosti a priestoru aj pre seba.“ Predstavte si vy osobne, že by vám priateľ, alebo priateľka, každú hodinu telefonoval, kde ste, čo robíte, s kým ste a podobne. Predpokladám, že by vám to automaticky liezlo na nervy, i keď ju (jeho) milujete nadovšetko. Existuje predsa dôvera. Áno, veľa z nás sa už v živote nie raz sklamalo a sme opatrní. Aj ja som sa už x–krát v živote sklamal, a dokonca sám som niekoho sklamal, ale taký je život. Nemôžete niekoho nútiť, aby bol s vami, pretože vy ho milujete. Vždy, a bezpodmienečne pre fungujúci vzťah, to musí byť obojstranné. Každý si prešiel sklamaním, ale hľaďte aj na potreby partnera (partnerky) a neobmedzujte ho (ju). Poznám prípad, keď dokonca priateľ nainštaloval do počítača svojej partnerky neviditeľný program zvaný Keylogger, čo je hackerský nástroj na odchytávanie hesiel. Tento program nie len odchytáva heslá, ale sleduje každé stisnutie písmenka, každé otvorenie okna, dokonca dokáže „odfotiť“ obrazovku a to všetko nenápadne potichu posiela e–mailom dotyčnému. Takto ju sledoval vyše roka, až mu na to náhodou prišla. Znamenalo to okamžitý koniec vzťahu. Sledovať súkromie, hrabať sa v mobile, e–mailoch a iných veciach nepatrí k zásadám slušného správania. Iba v jednom prípade by som to bol ochotný akceptovať. Ak existuje závažné podozrenie na neveru. Inak nie. Určite si hovoríte, že partner nemá mať prečo pred vami nejaké tajnosti. Áno, aj také vzťahy sú. Partneri sú voči sebe úplne otvorení a hovoria si takmer všetko (čo je podľa môjho názoru fajn, pretože sa tým dá riešiť takmer každý problém). Ale potajomky sledovať a obmedzovať? Ak svoju partnerku, alebo partnera nejakým spôsobom sledujete, rýchlo sa zbadajte, pretože ak to zistí, môže byť už neskoro, a ak vás aj miluje, s najväčšou pravdepodobnosťou vás opustí. Prílišná žiarlivosť nazývaná aj Chorobná žiarlivosť je skutočnou psychickou poruchou, a ak ňou trpíte, navštívte psychológa, pretože tým trpíte nie len vy, ale aj vaša druhá polovička. Zažil som takýto vzťah s partnerkou, ktorá bývala 97 km odo mňa a stretávali sme sa iba cez víkend. V priebehu týždňa mi nekonečne veľakrát volala. Spýtala sa, čo robím a keď som povedal, že idem s kámošom do kina, tak mi povedala: „Nikam nepôjdeš, ja sedím doma, budeš aj ty, stále s ním chodíš niekde von a ja to nechcem. Si ako jeho cecok!“. A na druhý deň išla ona so svojím priateľom zo školy do kina! Tak toto mi pomerne stačilo. Vtedy som si povedal, že nikdy viac! Kvôli nej som takmer stratil svojho naj priateľa. Možno si poviete: „Veď máš ju, načo chceš priateľa?“ Ten, kto toto tvrdí, by mal tiež navštíviť psychológa, pretože raz môže s týmto myslením zostať sám. Priateľov potrebuje každý. Život bez priateľov nie je ten správny život. Prečo napríklad nezoznámiť priateľov s partnerom, a niekam spolu nevyraziť? Veď je to skvelé riešenie. Ak však máte problém typu „Partnerka neznáša mojich priateľov“, prečítajte si o tom článok.
„Ak nežiarlite, nemilujete“, tvrdí známe príslovie, ale samozrejme, že aj žiarlivosť má svoje hranice. Zdravá žiarlivosť je úplne normálna a prejavuje sa vždy, ak danú osôbku milujete. Predsa vám na nej záleží, a ak sa jej venuje niekto druhý, ihneď pociťujete zvláštny pocit, ktorý vás začína napĺňať akousi nevraživosťou. Tento pocit je absolútne neškodný. Ak však ale kontrolujete partnerku, alebo partnera na každom kroku a neustále chcete vedieť čo robí, s kým je apd., to už zachádza do žiarlivosti nezdravej. Jedna slečna sa mi raz trošku posťažovala, že ju jej priateľ neustále „sleduje“. Ak by zistil, že sa spolu rozprávame, bol by oheň na streche. Ale o čo ide? Veď sa len rozprávame. Dokonca si nemôže písať so svojimi priateľmi ani cez internet, iba tajne. Vždy je pod drobnohľadom, čo v podstate človeka dostatočne obmedzuje a nemá toľko voľnosti, koľko potrebuje. Vravíte si: „Čo keď už žiadnu voľnosť nepotrebuje? Veď je so mnou.“ Odpoveď je jednoduchá: „Každý z nás potrebuje určitú dávku voľnosti a priestoru aj pre seba.“ Predstavte si vy osobne, že by vám priateľ, alebo priateľka, každú hodinu telefonoval, kde ste, čo robíte, s kým ste a podobne. Predpokladám, že by vám to automaticky liezlo na nervy, i keď ju (jeho) milujete nadovšetko. Existuje predsa dôvera. Áno, veľa z nás sa už v živote nie raz sklamalo a sme opatrní. Aj ja som sa už x–krát v živote sklamal, a dokonca sám som niekoho sklamal, ale taký je život. Nemôžete niekoho nútiť, aby bol s vami, pretože vy ho milujete. Vždy, a bezpodmienečne pre fungujúci vzťah, to musí byť obojstranné. Každý si prešiel sklamaním, ale hľaďte aj na potreby partnera (partnerky) a neobmedzujte ho (ju). Poznám prípad, keď dokonca priateľ nainštaloval do počítača svojej partnerky neviditeľný program zvaný Keylogger, čo je hackerský nástroj na odchytávanie hesiel. Tento program nie len odchytáva heslá, ale sleduje každé stisnutie písmenka, každé otvorenie okna, dokonca dokáže „odfotiť“ obrazovku a to všetko nenápadne potichu posiela e–mailom dotyčnému. Takto ju sledoval vyše roka, až mu na to náhodou prišla. Znamenalo to okamžitý koniec vzťahu. Sledovať súkromie, hrabať sa v mobile, e–mailoch a iných veciach nepatrí k zásadám slušného správania. Iba v jednom prípade by som to bol ochotný akceptovať. Ak existuje závažné podozrenie na neveru. Inak nie. Určite si hovoríte, že partner nemá mať prečo pred vami nejaké tajnosti. Áno, aj také vzťahy sú. Partneri sú voči sebe úplne otvorení a hovoria si takmer všetko (čo je podľa môjho názoru fajn, pretože sa tým dá riešiť takmer každý problém). Ale potajomky sledovať a obmedzovať? Ak svoju partnerku, alebo partnera nejakým spôsobom sledujete, rýchlo sa zbadajte, pretože ak to zistí, môže byť už neskoro, a ak vás aj miluje, s najväčšou pravdepodobnosťou vás opustí. Prílišná žiarlivosť nazývaná aj Chorobná žiarlivosť je skutočnou psychickou poruchou, a ak ňou trpíte, navštívte psychológa, pretože tým trpíte nie len vy, ale aj vaša druhá polovička. Zažil som takýto vzťah s partnerkou, ktorá bývala 97 km odo mňa a stretávali sme sa iba cez víkend. V priebehu týždňa mi nekonečne veľakrát volala. Spýtala sa, čo robím a keď som povedal, že idem s kámošom do kina, tak mi povedala: „Nikam nepôjdeš, ja sedím doma, budeš aj ty, stále s ním chodíš niekde von a ja to nechcem. Si ako jeho cecok!“. A na druhý deň išla ona so svojím priateľom zo školy do kina! Tak toto mi pomerne stačilo. Vtedy som si povedal, že nikdy viac! Kvôli nej som takmer stratil svojho naj priateľa. Možno si poviete: „Veď máš ju, načo chceš priateľa?“ Ten, kto toto tvrdí, by mal tiež navštíviť psychológa, pretože raz môže s týmto myslením zostať sám. Priateľov potrebuje každý. Život bez priateľov nie je ten správny život. Prečo napríklad nezoznámiť priateľov s partnerom, a niekam spolu nevyraziť? Veď je to skvelé riešenie. Ak však máte problém typu „Partnerka neznáša mojich priateľov“, prečítajte si o tom článok.
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.
